Elm/Bratislava
26. novembra (TASR) - Do epochy Mikaely Shiffrinovej bola Vreni
Schneiderová historicky najúspešnejšia lyžiarka v oboch technických
disciplínach. Zdobia ju tri zlaté medaily zo zimných olympiád i z MS,
tiež je trojnásobná víťazka Svetového pohára, vyhrala 55 pretekov a
získala aj 11 malých glóbusov za sezónne víťazstvá v SP. V utorok bude
mať 60 rokov.
Vreni Schneiderová sa narodila 26. novembra 1964 vo švajčiarskom Elme, v
malej alpskej obci. Mala pohnuté detstvo, jej mama zomrela na rakovinu,
čo ju v tínedžerskom veku primälo ešte viac venovať svoju energiu
lyžovaniu. Do Svetového pohára sa jej v silnej národnej konkurencii
podarilo preniknúť ako 20-ročnej a v decembri 1984 v Madonne di
Campiglio obsadila v slalome 9. miesto. Ešte pred Vianocami, vo svojej
tretej elitnej súťaži, excelovala v obrovskom slalome v Santa Caterine,
vyhrala ho s veľkým náskokom 1,10 s pred americkou hviezdou Tamarou
McKinneyovou.
Po Novom roku 1985 pridala druhé miesto v Maribore (za svojou svojou
slávnou krajankou Michelou Figiniovou) a veľmi skoro sa etablovala v
špičke technicky najnáročnejšej zjazdárskej disciplíny. Sezónu zakončila
s 88 bodmi (v starom hodnotení) na treťom mieste pred krajankou
Mariou Walliserovou, glóbus získali spoločne Figiniová s Nemkou Marinou
Kiehlovou. Schneiderová potom v ďalších dvoch sezónach v obráku
dominovala, získala prvý titul majsterky sveta (1987) a celkovo zaň
nazbierala päť malých "gúľ".
Slalomovou superstar sa stala oveľa neskôr, ale zato totálnou. Prvé
víťazstvo v SP slávila v jedenástom štarte v sezóne 1986/87, zhodou
okolností opäť pred McKinneyovou a opäť v Taliansku (Courmayeur).
Tentoraz však v mimoriadne tesných pretekoch o päť stotín, jej kolegyňa z
reprezentačného družstva Brigitte Ortliová stratila ako tretia len
deväť. Prvý malý glóbus získala v roku 1989 s impozantným ziskom 175
bodov (náskok 90), najväčším v jej kariére v jednej disciplíne do
zavedenia nového bodovania (1992).
V tom roku 1989 triumfovala prvýkrát v celkovom hodnotení SP, v
obrovskom slalome získala malý glóbus i druhé zlato na MS, plus v
slalome a v kombinácii striebro. Bola to na dlhý čas jej všeobecne
najúspešnejšia sezóna, ale to už mala z predchádzajúcej štatút
dvojnásobnej olympijskej víťazky. V Calgary 1988 vyhrala najprv obrovský
slalom a v špeciálnom za ňou strieborná Juhoslovanka Matea Svetová
zaostala o priepastných 1,68 s. Tretie zlato na ZOH získala Schneiderová
v roku 1994 v Hafjelli (hry v Lillehammeri), celkovo má päť medailí
spod piatich kruhov. Ďalšie tri najcennejšie kovy charizmatická
švajčiarska lyžiarka dobyla na MS, okrem prvých dvoch titulov z obráku
triumfovala aj v slalome 1991, celkovo má zo svetových šampionátov šesť
medailí.
Druhú superúspešnú sezónu slávila Vreni Schneiderová na jar 1994. Po
zisku olympijského zlata v slalome, striebra v kombinácii a bronzu v
obrovskom slalome, dostala za slalom malú trofej v SP a doviedla úspešne
do konca súboj o svoj druhý veľký glóbus ziskom 1656 bodov. Bola to
mimoriadne dramatická zima, Švédka Pernilla Wibergová získala 1343 bodov
a cez tisícku sa prehupli aj Nemka Katja Seizingerová s Rakúšankou
Anitou Wachterovou. Mimochodom, tieto tri pretekárky získala spolu štyri
veľké trofeje vo Svetovom pohári v 90-tych rokoch a spolu so
Schneiderovou 6 z 10. Pred nimi trikrát Petra Kronbergerová a na záver
desaťročia ďalšia Rakúšanka Alexandra Meissnitzerová.
V takejto hustej konkurencii Vreni Schneiderová bojovala aj vo svojej
poslednej sezóne 1994/95. Kým rok predtým jej k celkovému víťazstvu v
SP pomohol najmä skvelý finiš v jej obľúbených disciplínach a trochu aj
body z ostatných, záverečné defilé bolo ešte viac v znamení mimoriadne
cenných bodíkov v zjazde, super-G a kombinácii.
Vo finálovom týždni v Bormiu Švajčiarka najprv skončila v zjazde deviata
(29 bodov, celkovo v sezóne 84). Deviata bola aj v obrovskom slalome a v
super-G vypadla. Seizingerová, s ktorou sa naťahovala celú zimu o čelo
klasifikácie, išla do záverečného slalomu s bodovou hodnotou 1225 a s
náskokom, ktorý Švajčiarke velil minimálne druhé miesto. Lenže, keď sa
ako štvrtá po prvom kole chystala na štart, vedela, že musí vyhrať.
Nemka totiž nečakane v slalome zabrala (na konci pretekov 17 bodov za
14. miesto). Schneiderová predviedla fantastickú poslednú jazdu svojej
obdivuhodnej kariéry, v súhrne dvoch kôl zdolala o 25 stotín Wibergovú a
vyhrala tretí veľký i jedenásty malý glóbus SP. Aj vďaka 29 bodov zo
záverečného zjazdu.
Vreni Schneiderová v rokoch 1988 až 1995 dominovala šiestim zo siedmich
slalomových sezón v SP, dokázala vyhral 12 pretekov v sérii a
triumfovala celkovo v 34 súťažiach. Dlho tento počet nemal konkurenciu,
Erika Hessová získala 21, Janica Kosteličová 20. Až 29. decembra 2013
Švajčiarku o jedno víťazstvo prekonala Rakúšanka Marlies Schildová,
avšak v novej ére mala na to v každej sezóne k dispozícii o 2-3 súťaže
viac. A keďže k tomuto dátumu už mala Mikaela Shiffrinová vo svojej
hlavnej disciplíne na konte už prvých 5 z celkovo 62 víťazstiev,
legendárna Švajčiarka je aj so šiestimi malými glóbusmi a troma zlatými
medailami z vrcholných podujatí historicky najúspešnejšia slalomárka
pred fenomenálnou epochou amerického zjazdárskeho zázraku. Vo Svetovom
pohári je k Vreni Schneiderovej v slalome najbližšie s 22 víťazstvami
slovenská lyžiarka Petra Vlhová.